V kancelárii vedúceho jedného dôležitého odboru Mestského úradu sa na veľký okrúhly stôl položí nepopísaný papier. Začnú sa naň písať mená poslancov, ktorí potrebný predkladaný materiál ochotne alebo menej ochotne, ale predsa svojim hlasom podporia. Vedúci odboru, u ktorého sa niektorí poslanci stretávajú a podávajú si ruky častejšie, ako by malo byť prijateľné, si miesto svojej oficiálnej práce takto plní svoju dôležitejšiu úlohu (reálny ekonomicko-finančný mozog celého úradu sedí ako bežný referent v jednej z kancelárií horného poschodia mestského úradu a samotný vedúci odboru je vnímaný skôr len ako „vybavovač“). Na papier sa tak u neho začnú písať mená najskôr servilných, potom lojálnych a nakoniec menej lojálnych, ale určitým tlakom „presvedčených“ zastupiteľov občanov mesta. Kým sa nenazbiera na papieri potrebný počet hlasov, prebiehajú rôzne, príjemné aj nepríjemné stretnutia, osobné aj telefonické rozhovory. Postupne sa takto pred blížiacim sa zastupiteľstvom na papier zapisujú mená ľudí „ZA“. Tesne pred hlasovaním na zastupiteľstve často dochádza ešte k osobnému „prepočítavaniu“ hlasov a pokiaľ je hlasovanie ohrozené, materiál sa jednoducho stiahne. A presviedčajú sa ľudia ďalej a intenzívnejšie až do ďalšieho zastupiteľstva... Na fungovanie takého systému potrebujete pri hlasovaní ľudí, ktorí sú pri výkone svojej funkcie v konflikte záujmov. V konflikte verejného záujmu, ktorý by mal byť pri výkone verejnej funkcie ich jediným motívom a na strane druhej svojho osobného záujmu.
O konflikte záujmov niektorých žiarskych poslancov bude už o týždeň naša tretia časť...
